Sedím si jedného dňa na dvore, keï tu zbadám, ako môj pes niečo vlečie popod susedov plot. Bol to králik. Na svoje ve¾ké zhrozenie som si uvedomil, že je to miláčik desaročnej susedovej dcéry. Každý deň som pozoroval, ako vždy keï prišla zo školy, pribehla rovno ku klietke, vypustila ho von a hrala sa s ním až do večera. Psa som ani nepotrestal. Bolo treba pracova rýchlo. Králik bol dos špinavý, tak som ho najprv opral v práčke, potom učesal hrebeňom, vyfúkal fénom a nakoniec trochu navoňavkoval lesnou vôňou, pretože už začínal zapácha. Potom som preskočil plot a dal ho spä do klietky, dúfajúc, že si susedia budú myslie, že zomrel prirodzenou smrou. Len tak tak som to stihol, než sused priviezol dcérku zo školy. Malá vybehla ku klietke ako zvyčajne. Ibaže kúsok pred ňou sa zastavila a zarevala, až sa hory otriasali:
- OOOOOTTEEEEECCCKKKOOOOOOOOOO !!!
Jej otec s hrôzou na tvári podišiel ku klietke. Ako dobrý sused som sa hneï spoza plota opýtal, či sa niečo stalo a ako by som mohol pomôc. Jej otec len ticho prehovoril:
- To by som chcel vedie, ktorý chuj je schopný urobi takéto niečo malému dievčatku. Vykopa králika a da ho spä do klietky...