<Pioniersky tabor in Poland.

Tak toto je historka čo sa mi prihodila keď som mal myslím 12 alebo 13
> > rokov a bol som na pionierskom tábore v Polsku.
> >
> > Polsko je čudná krajina, hlavne čo sa týka kuchyne. Majú značne podivné stravovacie návyky a špeciality, napríklad Jahodovú Polievku. To je vám taká grcanica čo su v nej rozpadávajúce sa uvarené kusy jahôd v takej neurčitej vodičke a navrchu plávajú ozrutné mastné oká. Je to úplne nechutné a v kombinácii s komunistickou masovo-táborovou vývarovňou sa človek móže dočkať fakt tvrdých atakov na črevo. Ja som teda tietok ich blafy pár dní nežral a živil som sa Krówkami a solenymi hranolkami pri výletoch do mesta. Ovšem to sa nedá furt a není každý deň ani výlet, tak som nakoniec musel tú vydrbanú polievku zožrať, a k tomu ešte dake hnusné masné baklažány asi so zemákmi. Pripadal som si jak na obede u papuáncov.
Efekt sa dostavil pochopiteµne v najhlbšej noci. S veľkou potrebou som sa zobudil a pochopil som, že sa nevyhnem návšteve hajzlov, podivnej búdy situovanej asi 200 metrov cesty temným lesom od okraja tábora. Tú cestu osvetlovali žiarovky na kábli zavesenom na vetvách a hompáľajúcom sa vo vetre. Móžem vám povedať, že k večeru to tam vypadalo jako scéna zo Stephena Kinga. Ja som tam teda ešte nikdy nebol ani len za šera ne to o druhej v noci.
Lenže čo móžete robiť keď tie zasrané jahody už klopali na anál.
Fígeľ bol ešte v tom že tie žárovky boli pravda prima cieľ pre každého
debila čo šiel okolo a zbadal na zemi šuter, čím bolo nemysliteľné absolvovať ten kus bez lampy na batérky.
Ja som takú teda nemal ale moj najlepší kámoš mal presne takú, tak
som sa našuchol do gumákov a začal ho budiť.
"Kde máš lampáš ?"
"Čóóó?"
"Kde máš tu blbú baterku ?" to už ma festovo bralo na sračku.
"Pod vankúšom .." sa obrátil na bok a uvoľnil mi cestu k
spásonosnému svetlu.
Ja odhodím ten vankúš a kokos hrabnem tam a nahmatám dáke kovové smetie.
Ten jebo malý elektrikársky amatérsky tu vydrbanú lampu večer rozobral
na najmenšie kúsočky. Bol som v riti.
Už som cítil že není čas na nič iné než bežať zo stanu a vyklopiť náklad
jahod v lese za stanom tak som schmatol hajzlák a letím von.
Samozrejme jak som vkročil na mesiačikovým svetlom zaliaty buzerplac tak
to už milá prdel nevydržala a s dosť velkým prdom to pustila šecko ...
Dosral som sa jak dementny dochodca. Ale brutálne. Všetko som to mal
osraté, celé pyžamo, hlavne jedna strana a sračky som mal v čižmách.
Úplne jedna plná čižma hovna. Stál som tam a plakal som a nevedel čo robiť ..
Potom som ucítil novú mohutnú vlnu a chcel som utekať za stan ale jak som sa pohol tak teplá tekutina sa zas valila go mojich gumákov. Tak som rezignoval a proste som len sral postojačky. Keď už nebolo čo a slzy
oschli prišiel čas nápravy škôd .. bolo leto tak som sa vysliekol donaha
a hajzlakom sa trocha utrel .. vnikol som do stanu a s mydlom a uterakom
som išiel do stredu buzerplacu, kde pod vlnitým plechom boly také kohútiky z cisterny, asi meter nad plechovým válovom. To boli Umyvárky.
Teraz si ešte predstavte jak sa tam krčím v tieni, mesiacom jasne
osvetlený buzerplac, zo všetkých strán asi 50 stanov po 10 luďoch, a ta
voda jak robí strašný rámus na tom plechovom koryte. Nejak to ale nikoho neprebralo tak som sa omyl a pustil sa do prania tych gumágov a pyžama.
Samozrejme karma je karma a ja som nebol ušetrený hanby. Po chvíli šla
okolo parta starších polákov a poliek čo akože na stráži si tam
vymieňali sexuálne informácie, a mali lampu čo snáď odmontovali z protilietadlovej batérie alebo čo, každopádne keď to na mňa namierili pripadal som si jakzajac pred kamiónom. Strašne sa rehotali, ja som sa tam krčil ponížený a nahý jak žebrák na dezinfekcii. Pár minút si zo mňa robili prdel a potom chavalabohu odišli. Aspoň že som im nič nerozumel.
Nejak som to potom šecko dopral a vyvesil a išiel spať. Ráno som to
musel oprať znova, lebo v pyžame bolo ešte kilo zaschnutého hovna.
Už NIKDY nebudem žrať vydrbanú polskú jahodovú polievku a vám
doporučujem to isté.