Chlapík vo vlaku sa pýta sprievodcu, kedy ten vlak zastaví Koniarovciach.
- Pane, toto je expres, ten v Koniarovciach nestojí.
- Vy si robíte srandu, nie? Ja nutne musím vystúpiť v Koniarovciach!
- Je mi ľúto, pane, ale tento vlak tam nestojí.
- Musí predsa byť nejaká možnosť.
- No, jedna by tu bola. Môžem povedať strojveducemu, aby spomalil, a ja vás podržím nad nástupišťom a dostanem dolu.
- To znie šialene. Bude to fungovať?
- No, stojí to za pokus.
Vlak teda vchádza do stanice, sprievodca drží chlapa za sako vo vzduchu. Chlapík vo vzduchu uteká. Sprievodca ho pomaly spúšťa nižšie, až sa chlapikove nohy dotknú nástupišťa. Kmitajú sa neuveriteľnou rýchlosťou. Sprievodca ho spúšťa, chlap pomaly stráca na rýchlosti. Už to nie je šprint, ale normálny svižný beh. Keď chlapíka stretá koniec vlaku, z posledných dverí sa niekto vykloní, schmatne ho za limec saka, vtiahne do vlaku a povie:
- Chlape, máte šťastie, že som tu práve stál. Tento vlak tu totiž nestojí!