Zkuste rozkmitat bránice svých souperu i jiným zpusobem :-)
Fencer a Londo podporují zákaz vtipu s xenofobním, rasistickým podtextem.
Důležité upozornění: Tento klub je primárně určený k psaní vtipů. Pokud je chcete komentovat, prosím, ale ostatní diskusi velmi bedlivě zvažte. Může být moderátorem označena za OT a smazána.
Jak vyhledat, zda tvůj vtip již někdo nezveřejnil? Je to jednoduché: v políčku Hledat v příspěvcích zadej klíčové slovo (určitě tě nějaké napadne) z tvého vtipu. Výsledek je otázka několika vteřin.
Fiktívny rozhovor dvojičiek v lone matky o živote po pôrode. Jedno “miminko“ sa rozpráva s druhým: - Veríš v život po pôrode? - Určite. Niečo po pôrode musí byť. Možno sme tu hlavne preto, aby sme sa pripravili na to, čo bude potom. - Blbosť, žiadny život po pôrode nie je. Ako by vôbec mohol vypadať? - To presne neviem, ale určite tam bude viac svetla, než tu. Možno budeme behať po svojich a jesť pusou. - No to je predsa nezmysel! Behať sa nedá. A jesť pusou? To je úplne smiešne! Živí nás predsa pupočná šnúra, a tá je príliš krátka. Život po pôrode je vylúčený. - Ba nie, určite niečo bude. Len asi trochu inak, ako sme tu zvyknutí. - Ale nikto sa predsa odtiaľ po pôrode nevrátil. Pôrodom proste život končí. A vôbec, život nie je nič iné, než dlhá stiesnenosť v temnote. - No, ja presne neviem, ako to bude po pôrode vyzerať, ale každopádne uvidíme mamu a ta sa o nás postará. - Mama? Ty veríš na mamu? A kde ma ako podľa teba byť? - No predsa všade okolo nás! V nej a vďaka nej žijeme. Bez nej by sme vôbec neboli. - Tomu neverím! Žiadnu mamu som nikdy nevidel, takže je jasné, že žiadna nie je! - No ale niekedy, keď sme potichu, môžeš začuť jak spieva, alebo cítiť, ako hľadí náš svet. Vieš, ja si fakt myslím, že skutočný život nás čaká až potom...